Hokej je vysoko intenzívna hra s rýchlymi zmenami smeru, rýchlosti a s fyzickým kontaktom, to všetko hrané na ľadovej ploche. Výkon hráčov je preto daný kombináciou kondičnej pripravenosti, schopnosťami na ľade a psycho-kognitívnymi vlastnosťami (Lemoyne et al., 2022). Jedným z validných prediktorov výkonu hráča na ľade je výsledok jeho testovania v podmienkach mimo ľad (Tarter et al., 2009). Dlhodobo sa hľadajú testy, ktoré by najlepšie predpovedali výkon hráčov na ľade či v zápase. Medzi najčastejšie testy motorických schopností patria drep, šprint a testy primárne zamerané na odraz z dvoch dolných končatín (Boucher et al., 2020).Tieto testy nemusia odpovedať špecifickým požiadavkám hráča, pretože hráči počas zápasu strávia v pozícii na dvoch dolných končatinách iba 39% (Bracko, 2004). Hráči na zrýchlenie, a vytvorenie si tým výhody na ľade, používajú odraz z jednej dolnej končatiny. To sa zhoduje aj s Henrikson et al (2016), ktorí popisujú silný vzťah medzi skokmi z jednej dolnej končatiny a výkonmi na ľade v porovnaní s bilaterálnymi skokmi. Navyše pri korčuľovaní dochádza k tlaku do podložky laterálnym smerom (Donskov et al., 2021).
Cieľom tejto diplomovej práce je zistiť vzťah medzi vybranými unilaterálnymi odrazovými testami a šprintom mimo ľad s výkonmi na ľade u juniorských hráčov ľadového hokeja. Čiastkovým cieľom je porovnať výkonnosť medzi kategóriami U18, U19 a U20.